reklama

Epidémia ako príležitosť pre reštart občianskeho Slovenska

Vláda urobila nečakaný krok – dôveruje nám. Riskantne nám zverila zodpovednosť a postavila nás pred voľbu, ktorá je rovnako významná ako epidémia sama o sebe.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Vláda predstavila v sobotu 28. marca opatrenia, uvoľňujú prísne reštrikcie, ktoré sme tu mali v ostatných dvoch týždňoch. Výmenou za prísnejšie hygienické pravidlá vláda povolila otvorenie širokého spektra prevádzok a teda nám síce uľahčí život, ale aj vytvorí viac kanálov pre šírenie nákazy.

Môj názor bol nesúhlasný. Myslel som si, že vláda iba podľahľa volaniu od života odtrhnutých ekonomických expertov. A som aj naďalej presvedčený, že každý ďalší deň platnosti prísnych opatrení by v spojení so zvyšujúcom sa počtom testovaní zachránil veľa životov. Bol som a stále som presvedčený, že 99% slovenských občanov aj slovenská ekonomika by tie prísne opatrenia aj napriek ekonomickej núdze ešte vydržali ešte týždeň-dva a že by sme tam mohli udržať počet hospitalizovaných na uzde (lebo to je dnes hlavný cieľ).

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Avšak uvedomil som si, že je to inak. Neviem, či je to priamy úmysel novej vlády alebo iba mimovoľný dôsledok, ale ona skrátka postavila náš osud na síce nespoľahlivé, ale žiaduce základy občianskej zodpovednosti v tom najširšom zmysle. Namiesto prísneho vyžadovania prísnych pravidiel, vojensko-policajného dohľadu a odsúvania problému na neskoršie nám povedala: konajte slobodnejšie, ale buďte pritom zodpovední. Nuž, a napriek počiatočnému nesúhlasu sa mi tento prístup napokon páči – a áno, som si vedomý, že prinesie viac zdravotných obetí.

Ten prístup sa mi páči, pretože našu spoločnosť, ktorej je odveky sympatickejší vodca typu Mečiar, Fico či Kotleba než vlastná zodpovednosť, zrazu stavia pred problém, že nie vodca, ale my sami si môžeme určiť svoju budúcnosť. Vďaka nešťastným okolnostiam si pritom svoju budúcnosť od zajtra určujeme dodržiavaním naozaj smiešne jednoduchých pravidiel – vzdialenosť 2 metre, nosenie rúšky a rukavíc v obchodoch, rešpektovanie pokynov personálu v prevádzkach, umývanie si rúk, rešpektovanie vyhradených hodín pre seniorov. Žiadne zložité premýšľanie, žiadna zložitá voľba, len zopár priezračne jednoduchých pravidiel.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

A nejde iba o samotné dodržiavanie týchto jednoduchých pravidiel. Ako vrchol pokušenia vláda avizuje takmer žiadne kontroly dodržiavania pravidiel zo strany štátu a ponecháva to na nás. Vedie nás k tomu, aby sme si to medzi sebou nejako upratali a naučili sa komunikovať s nechápavcami/egoistami, ktorí porušujú pravidlá a to bez policajta za rohom, bez kamier a zákonníkov. To je na Slovensku nevídaná vec. 

Skúšku máme uľahčenú tým, že to už nie je Ficova vláda. Občianska zodpovednosť ako spôsob riešenia epidemiologickej krízy si totiž vyžaduje veľkú mieru dôvery v štát, ktorého aparát sa síce ešte nestihol zmeniť, ale predstavitelia a lídri áno. Keby sme tu ešte stále mali ficovsko-kočnerovskú vládu, tak si neviem predstaviť takúto skúšku a bol by som proti nej. Avšak s týmito novými (akokoľvek kompromisnými) tvárami na čele štátu zatiaľ nemáme ako s kolektívom zlú skúsenosť a preto môžeme veriť a dúfať, že pri takýchto ťažkých rozhodnutiach s tak zásadnými dôsledkami vláda koná nie v záujme cynického zárobku na rúškach, ale v záujme ľudí. To nie je málo.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Takže si ešte raz zhrňme, čo sa vlastne stalo. Naša nová vláda zvolila cestu záchrany našej krajiny ako ekonomického a spoločenského organizmu povolením opratí a spoľahnutím sa na našu zodpovednosť pri dodržiavaní naozaj jednoduchých pravidiel. V národe ľudí, bežne pľujúcich na ulicu, sledujúcich smotánku a farmu, platiacich za bulvár, cigarety a lósy, považujúcich auto za božiu nevyhnutnosť a ignorujúcich aj tie najzákladnejšie pravidlá slušnosti a kultúry, je to riskantný krok. Ak sa však tento riskantný krok podarí, tak môže mať dvojaký pozitívny účinok. Nielenže zvládneme nákazu, ale nastane oslobodzujúci efekt uvedomenia si, že nie vláda, nie vodca, ale my sami si určujeme svoj život. A ak sa nepodarí? Tak to bude zlé – a to píšem ako človek, ktorý už spadá do rizikovej skupiny. Ale stojí to za to.

Ján Roháč

Ján Roháč

Bloger 
  • Počet článkov:  50
  •  | 
  • Páči sa:  184x

Prostý občan Slovenska, ktorého zaujíma udržateľná mobilita, turizmus, ochrana prírody a pamiatok a všetko okolo toho. A popri tom ešte amatérsky fotografujem :-) Zoznam autorových rubrík:  FotoblogySúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

750 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

19 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu