Baden, ako jeho názov hovorí, je kúpeľné mesto len nejakých 25 km od Viedne. Neveľké mesto (26 tis. obyvateľov) si pamätá ešte Rimanov, ktorí už poznali tunajšie liečivé pramene. Je to pokľudné mestečko plné parkov, v neveľkom centre sú historické uličky, v okolí lesy a vinice. Je oddychovým miesto pre Viedenčanov, ktorí sme často prichádzajpú za prechádzkami a naopak, mnohí miestni dochádzajú do práce do Viedne.
Kúpele sú postavené okolo sírnych prameňov a veru je to cítiť. Minerálne vody tu totiž pramenia kde tu, v tomto prípade prameň vyteká priamo do rieky Schwechat (áno, preteká aj cez rovnomenné mestečko Schwechat, neďaleko ktorého vteká do Dunaja). Okno v pravom hornom rohu fotografie bola naša pracovná miestnosť (miestne ľudové divadlo) a tak keď sme si otvorili okná, tak sme ten sírový závamn mali okamžite v nosoch. Miestni nám vraveli, že oni to už vôbec necítia, už si zvykli ...
Okrem toho, že je Baden kúpeľné mesto, tak je aj mestom parkov. Sú všade a sú vzorne upravované. Dominujú tri najväčšie parky, ale napriek veľmi mestskému charakteru je zelene všade plno – záhrady, parčíky, záhony, posedenia vo vnútroblokoch... Mesto sa plánuje uchádzať o zaradenie parkov na Zoznam svetového dedičstva UNESCO a viditeľne na tom pracuje.
Doblhoffpark takmer v strede mesta je nielen park, ale aj 100-ročné rozárium a to dokonca najväčšie na svete. Ruže, ružové kríky sú tu všade – veľké, malé, mladé, staré, sú ich stovky. Bol som tu v marci, takže ešte bolo všetko holé a šedivé po zime, ale keď niekedy vo vhodnú dobu pôjdem diaľnicou A2 na juh, tak sem určite na chvíľu odbočím pozrieť sa, ako tu je, keď sú všetky tie ruže v kvete.
Aj keď by to obrázok mohol naznačovať, tak nie, park nie je takou tou anglickou či francúzskou záhradou, aké bývajú napríklad pri zámkoch. Je to normálny mestský park, niečo ako Medická záhrada a musím priznať, že práve to sa mi na ňom páči. Je oveľa civilnejší a človek nemá pocit zločinca, keď prejde krížom cez trávnik... :-)
Mesto zamestnáva 80 pracovníkov, ktorí sa starajú nielen o parky, ale aj o kus Viedenského lesa, ktorý mestu Baden patrí. A pravdupovediac to tak kmitalo, všade bolo vidieť niekoho hrabať, kopať, piplať sa s ružovými kríkmi, zametať... Skupinka na obrázku hovorila čistou ruštinou, teda samozrejme okrem tých dvoch černochov, ktorí do nej patrili. Ich šéfovi s postavou aj výrazom boxera sa nepáčilo, že ich fotím, a netušiac, že mu rozumiem, oznámil kolegom, že mi to ide ručne stručne zatrhnúť ... tak som radšej mazal kade ľahšie.
Okrem ruží sú silnou stránkou Doblhoffparku stromy. Tento platan je skrátka úchvatný. Bol zasadený v roku 1816, teda má 201 rokov. Vysoký je 40 metrov, priemer kmeňa je 2,3 metra a obvod 7 metrov. Impozantná je aj jeho koruna, v najširšom mieste má 31 metrov!
Na tomto platane sa mi páčilo, ako ho majú dobre ošetrený. Keď sa dobre prizriete, tak v korune vidíte laná, ktorými je zaistený konár nad chodníkom. Obávam sa, že u nás by z titulu bezpečnosti ten konár bez váhania odpílili, veď čože je to jeden konár na platane, aj bez toho ich má dosť. Tu si však milý konár vážia, nechajú ho žiť a ak sa náhodou jedného pekného veterného dňa odlomí, tak ho laná zachytia a nespadne na chodník. Pekné, nie?
Samozrejme, tie parky a záhrady žijú čulým životom. Rodiny či dôchodcovia na prechádzke, kočíkujúce mamy, bežci, čítajúca si slečna. Uprostred parku je jazierko s kačičkami, uprostred jazierka ostrovček a na ňom pekná pekná vŕba, môžete sa člnkovať, na brehu je kaviareň a reštaurácia, na opačnom brehu bufet, všade čisto a upravene... a to všetko uprostred mesta. Paráda.
Ako som už napísal, zeleň je v meste všade. Už sa stmievalo, keď som sa túlal okrajom centra. Pešie koridory ma viedli cez dvory a pasáže mnohých domov a takéto zákutia sú tam všade. Je to jednoznačne mesto pre ľudí.
Hlavné námestie mi smutne pripomenulo moje mesto Banskú Štiavnicu. Tiež máme pekný Morový stĺp v strede hlavného námestia, obkolesený palácmi a zopár kaviarňami. Na rozdiel od Badenu sme dokonca svetovým dedičstvom UNESCO. Ale na rozdiel od Hauptplatz v Badene je štiavnické Námestie Sv. Trojice jedným veľkým parkoviskom :-( . Tu v Badene je to inak, je to bez áut.
Ešte k Námestiu Sv. Trojice: nedávno sme riešili, ako na ňom ukľudniť dopravu a jedným z riešením by bolo označiť Trojicu ako tzv. obytnú zónu a autá obyvateľov (nie návštevníkov) do nej pustiť iba po vyhradenej trase. Ihneď sa ozvali námietky, že to sa nedá, ako by sme tie autá udržali v tej trase. A tu hľa v Badene som našiel inšpiráciu. Nehovorím že to musia byť práve takéto stĺpiky, ale dôležité je vedieť, že to funguje – ľudia chodia po Josefplatz krížom krážom a autá iba po vyhradenej trase. Funguje to, žiadni mŕtvi, žiadni zranení... ako hovorí klasik, kde je vôľa, tam je cesta.
Pekné kúpele samozrejme priťahovali významných ľudí. V roku 1698 tú pár týždňov strávil ruský cár Peter I. Veľký, modernizátor ruskej ríše. Na konci 17. storočia sa inkognito vybral do Európy, aby sa inšpiroval pre svoje ďalšie vládnutie v Rusku a Baden bol zastávkou na tejto jeho ceste.
Kúpeľné mesto je vždy centrom kultúry. Aj tu, v historickom centre stojí národná pamiatka Beethovenov dom, v ktorom tento génius strávil zopár letných období, liečiac svoju hluchotu. Dokonca tu skomponoval časť známej Deviatej symfónie. Preto sa domu hovrí aj „Haus der Neunten” - Dom Deviatej.
Avšak nielen Beethoven tu pôsobil, mesto navštevoval aj Mozart, dokonca tu skomponoval i premiéroval svoje Ave verum.
Iste, kúpeľníctvo je hlavným hospodárskym odvetví Badenu. Ale takmer rovnako veľkým biznisom je aj Casino Baden, najväčšie a asi aj najkrajšie kasíno v Rakúsku. Je organicky včlenené do širšieho centra a vôbec nepôsobí ako centrum hazardu (a pritom je aj sídlom celoštátnej siete rakúskych kasín).
Ako som spomínal, Baden je mestom pre ľudí a podobne ako všade inde v Rakúsku, aj tu ľudia veľa behajú, chodia na prechádzky, tí “modernejší” pestujú nordic walking. Moja večerná prechádzka sa pretiahla a tak keď som došiel na hranicu mesta, tak som váhal, či mám pokračovať tmavým lesom po síce osvetlenej, ale pustej cestičke. Keď však okolo mňa prebehla štvrtá žena, tak som si uvedomil, že to musia byť bezpečné miesta, keď sem aj takto potme chodiať behať ženy a slečny. A veru fakt, príjemné miesta, upravené pre ľudí – behať sa dá po asfalte i po prírodnom povrchu, v noci trasy osvetlené, lavičky, stoly, zákutia… prečo to u nás nejde?
Sme v Rakúsku a tak samozrejme všade sú cykloturistické trasy, vedú aj krížom krážom cez mesto. A cyklistov veľa - cestní, horskí, dáma idúca asi do obchodu, mladý manažér v obleku, opravár s veľkou brašňou ...
Cyklodoprave je prispôsobená väčšina mesta. Stovky kvalitných cyklostojanov, kilometre cyklopruhov a cyklochodníkov, autá bezvýhradne rešpektujpce cyklistov, skrátka Rakúsko, Iná kultúra, iný mentál...
Aj keď Baden je mestečko samé o sebe, predsa len je neďaleko Viedne a okrem diaľničného a vlakového spojenia sem dokonca od Viedenskej opery chodí električka. Trasa meria 30 km, spojenia sú časté, niekoľkokrát za hodinu a cesta trvá 62 minút. Mimochodom, električka jazdí od roku 1894, teda 123 rokov.
No a toto ma dostalo. Aj v takomto malom mestečku majú car sharing, dokonca ide o elektrické autá. Volá sa to BEA (Badenské elektrické autá). Členovia miestneho car-sharingu zdieľajú 3 elektrické autá (2 x Nissan Leaf a 1 x Renault Kangoo). Členské je podľa veľkosti rodiny, od 135 € za rok pre jedného človeka až po 400 € za rok pre 4-člennú rodinu. K tomu sa platí 0,22 € za kilometer a 1 € za hodinu. Ceny sú to pre Rakúšana priaznivé a tak 31 z 57 členov vôbec nemá svoje auto a vystačia si so zdieľanými. Na úplnom začiatku dostali nejaké dotácie na rozbeh, ale inak sa to celé financuje samo, z členského a poplatkov financujú leasing áut, ich údržbu a elektriku. Koho to zaujíma, tak www.drive-bea.at .
Okrem záhrad, kúpeľov a vína je dnes Baden aj mestom obnoviteľných zdrojov energie, patrí medzi lídrov v Rakúsku a plánuje mohutný rozvoj v tejto oblasti. Solárne stanice majú namontované už na 22 verejných budovách a do roku 2020 chcú z obnoviteľných zdrojov energie kryť spotrebu všetkých 196 verejných budov v meste. Nie je to ľahké, pretože mnohé domy sú pamiatkovo chránené a tak je to o vyjednávaní s pamiatkármi.
Plánujú tiež postaviť malú vodnú elektráreň na vyše 100-ročnom vodnom kanáli z Viedenského Nového Mesta do Viedne, momentálne sa robia projektové práce.
V meste jazdí aj veľa elektromobilov a hybridov a tak je tu veľa nabíjacích staníc. Celkovo je ich 23, z toho 14 je verejných, ako táto na obrázku.
Elektrické sú tu autá, ktorá sa starajú o čistotu, rôzne káry a vozidielka záhradníkov i poštársky skúter - aj keď tento je typický nielen pre Baden, videl som ho aj v iných mestách. Ukecaný poštár si skúter veľmi chválil.
Pri prechádzke mestom ma prekvapil vysoký most. Najprv som si myslel, že je to železnica, ale potom som si zistil, že je to akvadukt, súčasť vodohospodárskej sústavy. zásobujúcej Viedeň vodou. Akvadukt je dlhý takmer 800 metrov a vysoký 23 metrov.
Tak toto bol môj Baden bei Wien počas trojdňovej služobky. Aj keď väčšinu času som strávil na pracovnej porade, ostal mi čas aj na prechádzky a tie veru v tomto mestečku stoja za to. Z Viedne je to na skok po diaľnici A2 smer Graz a vďaka dobrému vlakovému a električkovému spojeniu to môže byť aj pekný cyklovýlet.
