Fotoblog V.: Priština za dve hodiny

Autor: Ján Roháč | 19.12.2015 o 21:00 | (upravené 20.12.2015 o 12:22) Karma článku: 4,87 | Prečítané:  659x

Dva dni na služobke na Balkáne, v pondelok Priština, hlavné mesto Kosova, v utorok Podgorica, hlavné mesto Čiernej Hory. Na krátku prechádzku v Prištine som mal iba dve hodinky doobeda, tak tu je pár dojmov a fotografií. 

article_photo

Priština z okna mojej hotelovej izby, pondelok ráno. Nie je to nejaké pekné mesto, jeho urbánny charakter je niečo medzi Považskou Bystricou a širším centrom Bratislavy. Na územné plány sa tu zrejme moc nehrajú, každý dom je iný. Ale je to mesto modernejšie, než som čakal. Bol som v Prištine prvýkrát a musím priznať, že som si pôvodne myslel, že idem do nejakej ošarpanej diery, avšak mýlil som sa. Je to celkom normálne mesto, nie veľmi odlišné od slovenských. Jediné, čo je tu naozaj zlé, je smog z neďalekej uhoľnej elektrárne na Kosovom poli. Poobede a večer je ten uhoľný smrádeček fakt cítiť ... 

 

article_photo

Centrom mesta je Bulvár Matky Terezy. Široká pešia zóna, dlhá pol kilometra, je cez deň plná ľudí, stánkov, kaviarenských terás. Teraz je však ešte skoro doobeda, ulica je ešte prázdna a je riadna kosa... Bol som tam aj neskôr okolo poludnia, boli tu davy a nakoniec sa z toho vykľulo síce príliš vydláždené, ale príjemné miesto. 
Matka Tereza bol Albánka, čo je dominantná národnosť v Kosove. Okrem hlavnej triedy v meste je tu po nej pomenovaná aj veľká katedrála, ktorá však bohužiaľ stále nie je dokončená... 

 

article_photo

Na južnom konci Bulváru Matky Terezy ja námestie Sheshi Zahir Pajaziti. Netuším, čo to znamená, albánština je jazyk totálne nepodobný nejakému inému. Niečo ako maďarčina :-) Keď som fotil tohto čističa topánok a Ibrahima Rugovu nad ním, stál som k chrbtom k vianočným trhom. Áno, v krajine, ktorá je moslimská, sú preplnené vianočné trhy a všade je vianočná výzdoba. Nuž, asi to tam s tou vierou nebude až také vážne a komercia to tam valcuje. 
Ibrahim Rugova bol vedúcou osobnosťou hnutia za osamostatnenie Kosova, ktoré vyvrcholilo jeho zvolením za prezidenta. V roku 2006 zomrel a zanechal po sebe štát, ktorý je síce samostatný, ale Srbsko a spolu s ním aj niekoľko ďalších krajín vrátane Slovenska túto samostanosť neuznalo, takže vzťahy medzi Srbskom a Kosovom sú veľmi chladné a Srbi skrátka Kosovo takpovediac ignorujú. 

 

article_photo

Samozrejme aj Albánci majú svojho národného hrdinu. Je ním Skanderbeg a samozrejme má svoju jazdeckú sochu na Skanderbegovom námestí samozrejme hneď pred sídlom kosovskej vlády (to je tá budova v pozadí)... Skanderbeg v 15. storočí vyhnal z krajiny Turkov a stal sa kráľom. A tu sa opäť musím priznať k ignorantstvu - na jednej strane som sa dozvedel, že kosovskí a albánski Albánci nemajú k sebe tak blízko, ako som si myslel, dokonca aj ich albánštiny sú rozdielne a ani sa moc nestýkajú, na druhej strane je tak veľa odkazov na spoločnú históriu (napríklad Skanderbeg či Matka Tereza), že by človek čakal, že okrem štátnej príslušnosti tam žiadne rozdiely nie sú... Tak raz neviem. ale nech mi je odpustené, Balkán je taký taviaci kotlík národov a národností, štátov a vyznaní, že by to chcelo viac než pár hodín na spoznanie a pochopenie. 

 

article_photo

Kosovo je moslimská krajina, štatistiky hovoria, že až 95% obyvateľstva vyznáva islam. Ulice aj dievčatá však vyzerajú veľmi európsky, všade vianočná výzdoba a ako som sa dozvedel, iba málo ľudí v Prištine je naozaj religióznych a krajina je oficiálne sekulárna, nemá žiadne "oficiálne" náboženstvo. Mešity tu samozrejme sú, napríklad Bazárová mešita, ktorá sa zrkadlí v budove parlamentu. 
Parlament má 120 poslancov, z nich 100 je volených vo všeobecných voľbách a zvyšných 20 miest je vyhradených pre národnostné menšiny. Priznám sa bez mučenia, že za tých pár hodín som do politiky Kosova nevkĺzol. Ak som to dobre pochopil, stále je to akýsi mix zvrchovanej vlády a medzinárodných inštitúcií pod mandátom OSN a EÚ. Z nich som voľne na ulici videl iba zahraničných policajtov - talianskych a (asi?) indických, ktorí sú tam popri iných (aj slovenských) v rámci misie EULEX, ktorá by sa mala starať o nezávislú prokuratúru a políciu. 

 

article_photo

Aspoň na chvíľu som zabrúsil aj mimo ako-tak výstavného centra a rýchlo som sa ocitol v neprehľadnej spleti uličiek. A opäť musím povedať, že ak som pôvodne mal akúsi neistotu, či sa vydať do tmavých, úzkych a ošarpaných uličiek, tak po pár minútach ma to prešlo. Je to priateľský svet, v ktorom som sa rýchlo stratil, čo mi však nevadilo :-) Trilióny obchodíkov, ulice ovenčené spleťou elektrických vedení, veľa mladých ľudí, všade sa fajčí, vedľa seba sa nachádzajú výstavné vilky a polorozpadnuté domy či zarastené preluky, skrátka svojský svet Prištiny mimo jej hlavného centra. Nemám síce žiadne romantické ilúzie o nevinnosti takýchto štvrtí, ale určite to tu vyzeralo a bolo lepšie, než som vo svojej paranoickej mysli očakával. 

 

article_photo

Ako som už napísal vyššie, aj keď historicky je Kosovo islamskou krajinou, ženy a dievčatá sa tu nezahaľujú. Počas mojej krátkej prechádzky centrom a priľahlými uličkami som si všimol hádam do desať žien s "islamsky" zahalenou hlavou (tie tri na obrázku medzi ne nepočítam :-). Ako som sa však dozvedel od zasvätených ľudí, situácia sa pomaličky, ale iste mení. Ľudia, najmä mladší, sú už politikou otrávení, neistý a neurčitý status Kosova spolu s nekonečným politikárčením spôsobuje stratu perspektívy a úpadok dôvery v nádejnú budúcnosť a to sú vody, v ktorých lovia islamské organizácie a vlády arabských štátov. Investujú do mešít, do vzdelávania a ževraj stále viac a viac ľudí sa obracia k islamu a začína ho praktizovať. Tak uvidíme ... 

article_photo

Hneď vedľa centra mesta sa nachádza pekný veľký mestský park. Je upravený, plný zelene a popretkávaný udržiavanými cestičkami a chodníkmi. Je to tam príjemné aj teraz, v decembri a iste je to tam dobré najmä v lete. Našiel som aj jeden športový "plácek", detské ihrisko, veľa lavičiek a spolu s decembrovým zubatým slnkom do parku prišlo aj dosť veľa ľudí. Podľa informačných panelov bol park zrekonštruovaný pred pár rokmi s podporou Talianska. 

article_photo

Priština je ako každé balkánske mesto, ktoré som navštívil (nebolo ich veľa), plné obchodov, obchodíkov, butikov, kšeftov, kaviarní a kaviarničiek, reštaurácií... oblečenie, topánky, elektro, mobily, potraviny, večerky, športové potreby, nábytok a ďalšie komodity sa tu striedajú v stovkách väčších či menších obchodov. Minule som blúdil centrom Bratislavy a nevedel som nájsť normálne obyčajné potraviny, čo tu nehrozí, na každej ulici je ich hádam niekoľko :-)  
Na večeri sme boli v reštaurácii, čo sa volá Dardha, pár stoviek metrov od centra. Tu som zažil asi jediný raz niečo, čo je v Prištine o kus lepšie než na Slovensku. Nie je to totiž žiadna nóbl reštika, taká normálna, akých je v Prištine veľa. Ale tie slovenské sa s touto nedali porovnať - čašník, ktorý úplne prirodzene chápal, že chceme ochutnať viac jedál a tak im nerobilo problém nám spraviť malé porcie z viacerých. Až sem počujem a vidím, ako mi unudená čašníčka v nejakej reštaurácii na Slovensku vraví "To sa nedááá, to nemám v pokladnííí, musíím sa spýýtať kcháára..." a krúti pritom očami. Tu však nie, tu bolo všetko možné a všetko z úsmevom a ochotou. A všetko to bolo dobré, či už zeleninové šaláty, mäsové jedlá či domáci chlieb, ani si nepamätám, čo všetko sme si tam dali a ako sa to volalo. 

No a po takejto večeri sme vyrazili na náš večerný prejazd okľukou cez Albánsko do Podgorice v Čiernej Hore, kde sme mali na druhý deň povinnosti. O Podgorici viac v ďaľšom fotoblogu... 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

NDS priklepla Doprastavu zákazku bez súťaže, vraj aby diaľnica neskončila v poli

Súčasťou združenia sú aj Strabag, Váhostav a Metrostav.

KOMENTÁRE

Zničia raz naše deti svet?

Do 20 rokov má zmiznúť takmer polovica pracovných miest.

PLUS

Zamrzla a nebilo jej srdce. Potom vstala z mŕtvych

Žena bola hodiny mŕtva, zmrzla na kosť a zažila zmŕtvychvstanie.


Už ste čítali?