Moja zvyčajná raňajšia trasa do práce začína na Striebornom námestí. V zime je tu zima a tma, keby som nemusel vystúpiť z vykúreného auta, tak nevystúpim. Celá táto štvrť severne od námestia čaká na svoje lepšie časy a nepochybujem, že prídu, pretože sú tu veľmi pekné zákutia. Zatiaľ je to tu však ošarpané a sivé... mimochodom, táto kaviareň otvára už o siedmej, čo je potešujúce.
Uličky pri Striebornom námestí mi pripomínajú Stinadla z Foglarových knižiek o Rýchlych šípoch :-) Toto je Krížna ulica a ako vidieť, na Správe národného parku Nízke Tatry už pracujú. Za múrom napravo je Záhrada, centrum nezávislej kultúry. Veľmi dobré!
Ešte raz Krížna ulica, trochu vyššie. Sprejeri sú metla slovenských miest.
Tento kostolný areál považujem za nevyužitú perlu Banskej Bystrice. Keby sa našla vôľa, tak by sa tie rozľahlé pusté kamenné plochy mohli premeniť na príjemné živé miesta, kde sa dá posedieť, stretnúť sa, odpočinúť si v tieni pekných stromov, deti si tu môžu pobehať, akýsi kľudný protipól rušného hlavného námestia. Teraz však tade ľudia iba prechádzajú a ani nezdvihnú zrak, aby zistili, aké pekné budovy bezducho míňajú ...
Z bývalého kina Hviezda sa stal svojrázny artefakt. Ako hovorí jeden z mojich kolegov, je to punkové miesto :-)
Ani neviem, ako vyrastli nové bytové domy na Kačici. Aj keď nie som Bystričan, ešte si pamätám, keď tam bol len taký zaburinený vŕšok. Potom postavili velikánsky dom, ktorý sa zabýval, nedávno menší, tam už tiež bývajú ľudia. No a teraz tu otvorili potraviny, v ktorých začínam ráno stretávať tých istých ľudí, čo mi dáva nádej, že sa z tejto lokality hádam stane aj viac než iba noclaháreň.
A keď sme už pri tých panelákoch, tak tu je ešte jeden. Neviem, ako sa volá táto štvrť, ale je to pri FitAréne. Je zaujímavé sledovať premenu slovenských sídlisk. Stále sú to síce tie paneláky zo socíku, ale jednak sú postupne rekonštruované a jednak okolo nich vyrástli stromy a aj keď kvalita bývania iste nie je taká dobrá, ako v solídnom mestskom činžiaku alebo v útulnom rodinnom domčeku, nepochybne sa tú býva lepšie, ako voľakedy.
Neviem, ako sa oficiálne volá tento park pri múzeu, ja ho volám Park pri múzeu. V lete je to celkom príjemná plocha, zatiaľ síce dosť prázdna, ale hádam sa časom ľudia naučia vyvaliť sa v lete na trávu a len tak si oddýchnuť alebo si dať sendvič či zahrať si futbálek.
Neviem, koľko Bystričanov bolo v Múzeu SNP. Mňa tento betónový kolos architekta Dušana Kuzmu dosť fascinuje. A nielen zvonka, ale aj zvnútra, toto múzeum totiž považujem za dobre urobené, je zaujímavé a pútavé. Podľa mňa je jednou z najlepších turistických atrakcií Bystrice. Historické námestia a pekné kostoly majú všade, ale nečakane zaujímavá povstalecká "story" moderných dejín Európy, dobre interpretovaná v nečakane zaujímavej muzeálnej budove, je niečo, čo zahraničných turistov zaujíma.
Trochu sme sa premiestnili nielen v priestore, ale aj v čase. Bystrická pešia zóna je príma, je to príjemné miesto. Čo mi trochu chýba, je viac lavičiek a ako kaviarenský typ vnímam akúsi uniformitu a "bezatmosférovosť" tunajších kaviarní a reštaurácií (to sa môžu prísť Bystričania učiť k nám do Štiavnice :-) . Často však mám dojem, že Bystričania na svoje centrum šomrú viac, ako treba a podľa mňa neoprávnene.
Mimochodom, veľmi kvitujem sprejazdnenie námestia pre bicykle.
Kto vie, čím to je, že veľa miest má svoje Prátery, Central parky, Letné a Stromovky, Margitine ostrovy a ďalšie úhľadné oázy zelene blízko centra, ale slovenské mesta nie. Aj tento Leninov park je skôr výnimkou, ktorá potvrdzuje pravidlo. Je pekný, páči sa mi tam, hádam z neho raz bude taký malý "Central parčík" ...
No a skončím to Európou. Vychvaľovaná do neba aj preklíňaná do pekla. Zásadne ovplyvnila centrum Bystrice a spôsob jeho fungovania a podľa mňa ho ovplyvnila negatívne, vysala kus života z centra. Nemám ju rád, ale samozrejme tam do niektorých obchodov chodím, asi sa tomu nedá vyhnúť. A okrem toho, keď idem na posledný autobus a je už zima, tak sa tam aspoň trochu zohrejem :-)
