Ministerstvo životného prostredia, s.r.o.

Autor: Ján Roháč | 10.5.2013 o 20:21 | (upravené 11.5.2013 o 21:16) Karma článku: 11,14 | Prečítané:  1623x

Ministerstvo životného prostredia SR pripravuje novelu zákona o ochrane prírody a krajiny. Novela je odbornou verejnosťou odmietaná, zatiaľ som nepočul jediný ochranársky (sic!) názor, ktorý by s navrhovanými zmenami súhlasil. Veľmi kontroverzné sú veci, ktorá sa v nej navrhujú pre lesné hospodárstvo, manažment ochrany prírody a iné. Ako turistického sprievodcu ma zaujal návrh na regulovanie sprievodcovskej činnosti v chránených územiach. No, zaujal je dosť nevhodné slovo, vhodnejšie je napísať, že ten návrh ma šokoval.

 

O čo ide? Ministerstvo životného prostredia navrhuje znenie:

§ 58a Sprievodcovská činnosť v chránených územiach

(1) Sprievodcovskou činnosťou v chránených územiach sa rozumie vedenie a sprevádzanie osôb v chránených územiach za účelom podávania odborného výkladu o prírodných hodnotách chráneného územia a spôsobe ich ochrany podľa tohto zákona. Vykonávanie činnosti na základe oprávnenia podľa osobitného predpisu (86b) neoprávňuje na sprievodcovskú činnosť v chránených územiach.

(2) Sprievodcovskú činnosť v chránených územiach vykonáva organizácia ochrany prírody prostredníctvom ňou poverených zamestnancov.

(3) Na osoby vedené a sprevádzané osobou vykonávajúcou sprievodcovskú činnosť v chránených územiach sa zákaz podľa § 14 ods. 1 písm. c), § 15 ods. 1 písm. a) a § 16 ods. 1 písm. a) pohybovať sa mimo vyznačeného turistického chodníka alebo náučného chodníka za hranicami zastavaného územia obce nevzťahuje.".

10 Poznámka pod čiarou k odkazu 86b znie:

„86b) Príloha č. 4 k zákonu č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov.".

Plné znenie ministerských návrhov je tu.

 

Tento návrh je škandalózny z viacerých hľadísk:

Návrh bez vysvetlenia de facto likviduje činnosť sprievodcov turistického ruchu v slovenskej prírode (pozor, nepíšem o horských vodcoch, tých sa táto novela až tak netýka). Podotýkam, že sprievodcovia cestovného ruchu sú v zmysle slovenskej legislatívy riadne autorizovaní vyškolení ľudia, ktorí majú na svoju prácu odbornú spôsobilosť a oprávnenia, ktoré sa získavajú dlho a draho. A teraz jedným šmahom ministerstvo zakazuje týmto ľuďom vykonávať svoju činnosť na najmenej tretine, ale v závislosti na interpretácii pojmu „chránené územie" hádam aj na väčšine územia Slovenska. Nikto nevie prečo, ministerstvo sa nejakým zdôvodňovaním neunúva.
Bežní ľudia sa môžu v chránených územiach s nižším stupňom ochrany pohybovať voľne kade chcú, ak im to nezakazuje nejaký iný zákon. Ide napríklad o kategóriu chránené krajinné územia, napríklad Štiavnické vrchy, Strážovské vrchy, Východné Karpaty, Poľana, Biele Karpaty a veľa veľa ďalších. V chránených územiach vyššieho stupňa ochrany sa môžu pohybovať iba po značených turistických trasách a po náučných chodníkoch (napríklad národné parky a rezervácie). Obyčajne ide o turisticky atraktívne územia, veď kto by nepoznal naše Tatry, Fatry, Pieniny, Poloniny, Muránsku planinu či ďalšie národné parky a kto by nepoznal trebárs Sitno, Poľanu, Sninský kameň, Choč, Prosiecku a Kvačiansku dolinu, Vlkolínec a podobné skvosty Slovenska. Už po desaťročia sem turisti chodia a sú sprevádzaní sprievodcami, t.j. ľuďmi, ktorí im vykladajú históriu a prítomnosť daného územia, jeho prírodu, kultúru. Sú to školení sprievodcovia, ktorých využívajú cestovné kancelárie, kluby, školy, ale aj skupiny priateľov, firmy a pod.  Podľa návrhu ministerstva zrazu toto nebudú môcť robiť a ak sa budú chcieť záujemcovia niečo o prírode, tak si na to môžu najať iba zamestnancov organizácie ochrany prírody (zrejme najmä Štátnej ochrany prírody). A to nielen v senzitívnych oblastiach, kde je obozretnosť namieste, ale všade  v chránených územiach Prečo? Nevieme...

Je veľmi zvláštne, že zatiaľ čo sprievodca cestovného ruchu si musí zaplatiť drahé a zdĺhavé školenie, aby mohol vykonávať svoju činnosť, tak zamestnanec organizácie ochrany prírody môže túto prácu vykonávať len tak. Je to legálne? Ako je možné, že zamestnanci nejakej štátnej organizácie môžu len z titulu svojho zamestnaneckého vzťahu vykonávať činnosť, na ktorú iní smrteľníci musia mať drahé a dlhé školenia?

Štátni predstavitelia majú plnú hubu trvalo udržateľného rozvoja, ale toto je opatrenie, ktoré trvalo udržateľný rozvoj priamo potláča. Znemožňuje miestnym ľuďom, obyvateľom podhorských dedín a miest, aby zarábali na turistoch ako sprievodcovia. Ak chcú teda žiť z turizmu a nie z ťažby dreva či polovačiek, tak sú odsúdení na slabo platené miesta chyžných, recepčných, upratovačiek, animátorov, vlekárov či šoférov. Naopak, veľmi výhodnú prácu s vysokou pridanou hodnotou, teda prácu sprievodcov cestovného ruchu v „ich" prírode nebudú môcť robiť. Toto je trvalo udržateľný rozvoj v podaní jedného zo slovenských ministerstiev? Nie, toto je potláčanie princípov trvalej udržateľnosti v priamom prenose. Slovensko je úplne zbytočne signatárom nespočetných deklarácií, dohôd a paktov o udržateľnom rozvoji, rozvoji zamestnanosti a pod., keď si berie svojim ľuďom prácu a prideľuje ju štátnym zamestnancom. Prečo sa vlastne štátni úradníci čudujú, že ľudia nemajú radi ochranu prírody, keď im neumožňujú na ochrane prírody zarábať,  ale ich  naopak tlačia do zárobku rúbaním dreva či vyvážaním autobusov lyžiarov na lyžiarske svahy? Čo iné, ako „štátna privatizácia sprevádzania", je skutočnosť, že riadni sprievodcovia cestovného ruchu nemôžu ponúkať svoju službu tam, kde je inak prístup verejnosti možný a bežný? O čo škodlivejšie je pre prírodu, ak ide na Ďumbier alebo asfaltkou na Popradské pleso skupina piatich ľudí so sprievodcom, než keď ide skupina sama, bez sprievodcu? O nič. Ministerstvu v tomto prípade viditeľne nejde o ochranu prírody, ale o elimináciu podnikania. Nijako inak sa tento návrh nedá vysvetliť a ak niekto tvrdí opak, tak som naozaj zvedavý na to vysvetlenie.

Ako z toho von? Tu je môj návrh:

Odsek (1) treba úplne vyhodiť, nemá opodstatnenie a podľa môjho názoru je v rozpore s inou legislatívou (živnostenský zákon, zákon o zájazdoch a zrejme aj iné).

V odseku (2) treba mierne zmeniť znenie a najmä nahradiť pojem „zamestnanec" pojmom „osoba". Teda
„Organizácia ochrany prírody môže zabezpečovať sprievodcovskú činnosť prostredníctvom ňou poverených osôb."

(3) Na osoby vedené a sprevádzané osobou vykonávajúcou sprievodcovskú činnosť v chránených územiach podľa tohto zákona sa zákaz podľa § 14 ods. 1 písm. c), § 15 ods. 1 písm. a) a § 16 ods. 1 písm. a) pohybovať sa mimo vyznačeného turistického chodníka alebo náučného chodníka za hranicami zastavaného územia obce nevzťahuje.".

Je možné, že toto znenie je právne nedokonalé a treba ho ešte vylepšiť. Čo ním chcem dosiahnuť, je:

-  aby sprievodcovia cestovného ruchu mohli sprevádzať všade tam, kde môže chodiť obyčajný človek, t.j. na celom území chránených krajinných oblastí a na turistických a náučných chodníkoch v národných parkoch a rezerváciách;

-  aby organizácia ochrany prírody mala možnosť poveriť (napríklad nejakou certifikáciou) sprevádzaním iné osoby, nezávisle od toho či sú to zamestnanci alebo nie, aby mohli v národných parkoch a rezerváciách sprevádzať aj mimo značených a náučných chodníkov; keď organizácie ochrany prírody chce, nech nepoverí nikoho, keď chce, nech poverí koho uzná za vhodné - ale na základe nejakých daných pravidiel; klienti vedení týmito osobami potom budú mať možnosť chodiť aj mimo značených trás a chodníkov;

-  aby štátna organizácia nerobila konkurenciu malým podnikateľom a živnostníkom, ktorí sa snažia vyžiť z toho, že žijú pri chránenom území a ceni si ho nie preto, že je zdrojom dreva, ale že ľudia chcú vidieť peknú prírodu a pochopiť, prečo je chránená.

Nie som veľký priaznivcom internetových diskusií, ale uvítam fundované názory ľudí z oboch strán barikády (t.j. cestovný ruch aj ochrana prírody) pod týmto článkom. Že prečo používam také tvrdé slovo, akým je „barikáda"? Pretože štátni úradníci ľudí, ktorí si cenia prírodu a chcú ju zachovať nespájajú, ale naopak, stavajú nás proti sebe.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

NDS priklepla Doprastavu zákazku bez súťaže, vraj aby diaľnica neskončila v poli

Súčasťou združenia sú aj Strabag, Váhostav a Metrostav.

KOMENTÁRE

Zničia raz naše deti svet?

Do 20 rokov má zmiznúť takmer polovica pracovných miest.

PLUS

Zamrzla a nebilo jej srdce. Potom vstala z mŕtvych

Žena bola hodiny mŕtva, zmrzla na kosť a zažila zmŕtvychvstanie.


Už ste čítali?