Aj turistická Popoluška má svetlé chvíle. Ale stačí to?

Autor: Ján Roháč | 19.11.2012 o 10:28 | (upravené 19.11.2012 o 10:35) Karma článku: 11,84 | Prečítané:  793x

Čakal som s kamarátkou Dittou v jej penzióne na skupinu fínskych hostí, ona im mala dať v reštaurácii najesť a ja ich uviesť do slovenských reálií. Keďže riadne meškali, tak sme ako profesionálne postihnutí ľudia kecali zase len o turizme na Slovensku a v našom regióne. No a tu som zrazu dostal od nej vynadané, že môj článok o slovenskom turizme, ktorý som uverejnil pred pár mesiacmi, je jednostranný, opisuje iba zápory a ako k tomu prídu tie zariadenia a služby, ktorým predsa len záleží na kvalite a ja ich hádžem do jedneho vreca s tými nekvalitnými.

 

Nuž, je pravda, že môj článoček veru nespomínal kvalitné zariadenia a pritom vôbec nespochybňujem, že jestvujú. Poznám ich nemálo a pri svojej sprievodcovskej praxi ich uprednostňujem. Rád napríklad chodím s klientami do jednej reštaurácie, kde síce „môj“ čašník neovláda angličtinu, ale tých pár slov, ktoré pozná, spolu s jeho asertívno-žartovným prístupom a samozrejme kvalitnými jedlami spôsobí, že klienti už nechcú ísť večerať inam. Viem, že v jednom zo slovenských skanzenov sa riaditeľ a jeho ľudia úspešne snažia predstaviť dedičstvo Slovenska napriek tomu, ako sa Slovensko voči skanzenom a kultúre vôbec stavia a klienti, ktorých tam sprevádzam, odchádzajú plní dojmov a s nekonečným prúdom pozitívnych emócií  o Slovensku na perách. Alebo dopravná firma, ktorej stačí povedať, kde má vyzdvihnúť klientov a už sa nemusím o nič starať a viem, že klienti dostali päťhviezdičkový servis. Iná z mojich obľúbených reštaurácií, hostinec, kde pripravia takú ochutnávku slovenských jedál, že doslova platí známe „oči by jedli, ale brucho nemôže“. Historický mlyn, kde sa klienti prechádzajú iba v nemom úžase, čo dokážu dobrovoľnícke ruky. Kaviareň, kde človek dostane nielen kvalitnú kávu, ale aj sa o nej niečo dozvie a to aj v angličtine a po desiatich minútach sa tam cíti ako miestny štamgast a dávny priateľ.  Či opäť skvelú ukážku dobrovoľníctva v podobe siete horských cyklotrás, ktorá dosahujú európsku úroveň a to aj bez prehnaných štátnych dotácií. Sprievodca v múzeu, ktorý nerapoce naučený text, ale dáva do toho srdce a po prehliadke by ste si s ním chceli sadnúť niekam na vínko a pokračovať v debate. Niekoľko reštaurácií, ktoré majú nielen bezproblémové služby a výbornú kuchyňu, ale ponúkajú aj nejakú pridanú hodnotu – výhľad na historické mesto, zážitok z rekonštruovaného hradu, pohľad do útrob pivovaru či kľudné posedenie pri krbe. Áno, napriek môjmu minulému „negatívnemu“ článku je na turistickom Slovensku veľa vecí, ktoré ponúkajú to, za čím turisti chodia – kvalitný zážitok a bezproblémové služby.

Lenže, Ditta, problém je v tom, že samotná a osamotená existencia takýchto kvalitných služieb nestačí na to, aby návštevník Slovenska po návrate domov povedal susedovi „Bolo to tam skvelé, choď sa tam pozrieť“. Turizmus totiž nemôže byť o tom, že klient pláva z ostrovčeka kvality na ostrovček kvality cez more lajdáctva, nezáujmu a diletantizmu. Takáto plavba možno prináša prosperitu tým ostrovčekom, ale nie Slovensku. A o tom bol môj článok – aby sme sa stali oceánom turizmu, musíme to chcieť my, Slováci ako takí a nie iba pár snažiacich sa podnikateľov. A nech sa pozerám, ako sa pozerám, nevidím, že by sme to my, Slováci, naozaj chceli.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

NDS priklepla Doprastavu zákazku bez súťaže, vraj aby diaľnica neskončila v poli

Súčasťou združenia sú aj Strabag, Váhostav a Metrostav.

KOMENTÁRE

Zničia raz naše deti svet?

Do 20 rokov má zmiznúť takmer polovica pracovných miest.

PLUS

Zamrzla a nebilo jej srdce. Potom vstala z mŕtvych

Žena bola hodiny mŕtva, zmrzla na kosť a zažila zmŕtvychvstanie.


Už ste čítali?