Nuž, je pravda, že môj článoček veru nespomínal kvalitné zariadenia a pritom vôbec nespochybňujem, že jestvujú. Poznám ich nemálo a pri svojej sprievodcovskej praxi ich uprednostňujem. Rád napríklad chodím s klientami do jednej reštaurácie, kde síce „môj“ čašník neovláda angličtinu, ale tých pár slov, ktoré pozná, spolu s jeho asertívno-žartovným prístupom a samozrejme kvalitnými jedlami spôsobí, že klienti už nechcú ísť večerať inam. Viem, že v jednom zo slovenských skanzenov sa riaditeľ a jeho ľudia úspešne snažia predstaviť dedičstvo Slovenska napriek tomu, ako sa Slovensko voči skanzenom a kultúre vôbec stavia a klienti, ktorých tam sprevádzam, odchádzajú plní dojmov a s nekonečným prúdom pozitívnych emócií o Slovensku na perách. Alebo dopravná firma, ktorej stačí povedať, kde má vyzdvihnúť klientov a už sa nemusím o nič starať a viem, že klienti dostali päťhviezdičkový servis. Iná z mojich obľúbených reštaurácií, hostinec, kde pripravia takú ochutnávku slovenských jedál, že doslova platí známe „oči by jedli, ale brucho nemôže“. Historický mlyn, kde sa klienti prechádzajú iba v nemom úžase, čo dokážu dobrovoľnícke ruky. Kaviareň, kde človek dostane nielen kvalitnú kávu, ale aj sa o nej niečo dozvie a to aj v angličtine a po desiatich minútach sa tam cíti ako miestny štamgast a dávny priateľ. Či opäť skvelú ukážku dobrovoľníctva v podobe siete horských cyklotrás, ktorá dosahujú európsku úroveň a to aj bez prehnaných štátnych dotácií. Sprievodca v múzeu, ktorý nerapoce naučený text, ale dáva do toho srdce a po prehliadke by ste si s ním chceli sadnúť niekam na vínko a pokračovať v debate. Niekoľko reštaurácií, ktoré majú nielen bezproblémové služby a výbornú kuchyňu, ale ponúkajú aj nejakú pridanú hodnotu – výhľad na historické mesto, zážitok z rekonštruovaného hradu, pohľad do útrob pivovaru či kľudné posedenie pri krbe. Áno, napriek môjmu minulému „negatívnemu“ článku je na turistickom Slovensku veľa vecí, ktoré ponúkajú to, za čím turisti chodia – kvalitný zážitok a bezproblémové služby.
Lenže, Ditta, problém je v tom, že samotná a osamotená existencia takýchto kvalitných služieb nestačí na to, aby návštevník Slovenska po návrate domov povedal susedovi „Bolo to tam skvelé, choď sa tam pozrieť“. Turizmus totiž nemôže byť o tom, že klient pláva z ostrovčeka kvality na ostrovček kvality cez more lajdáctva, nezáujmu a diletantizmu. Takáto plavba možno prináša prosperitu tým ostrovčekom, ale nie Slovensku. A o tom bol môj článok – aby sme sa stali oceánom turizmu, musíme to chcieť my, Slováci ako takí a nie iba pár snažiacich sa podnikateľov. A nech sa pozerám, ako sa pozerám, nevidím, že by sme to my, Slováci, naozaj chceli.