Slovensko je turistickou Popoluškou. Kto za to môže?

Autor: Ján Roháč | 27.8.2012 o 9:30 | (upravené 27.8.2012 o 13:04) Karma článku: 25,56 | Prečítané:  11337x

Prečítal som si v Hospodárskych novinách článok o tom, že Slovensko je v cestovnom ruchu Popoluškou, že nevyužíva potenciál, ktorý pre turizmus má. Je to pravda, Slovensko naozaj nie je turistická krajina, aj keď si snažíme nahovoriť si opak. Slovensko je šedá nevýrazná myš na turistickej mape Európy, krajina, o ktorej cestovatelia poväčšinou ani nevedia, že je tu možné niečo vidieť či zažiť, krajina, do ktorej sa turisti nehrnú a ak sem aj nejakí zablúdia, tak nie kvôli jej spoznaniu, ale kvôli trochu nižším cenám bazénov, párkov či lanoviek. Aj tých pár skalných, ktorých generácie na Slovensko po desaťročia chodili aspoň kvôli tým horám, už stále častejšie mieri inam. Toto svoje konštatovanie nemyslím zle, nedostatočnú atraktivitu Slovenska pre cestovný ruch nepovažujem za chybu, ale za vlastnosť a z toho aj vychádzam pri svojej turistickej praxi. Navyše, nedostatok atraktivity nepovažujem za nedostatok potenciálu, takže do budúcnosti sa pozerám optimisticky. Ale reakcie v článku ma udivili.

 

Niekoľko podnikateľov a aktérov slovenského turizmu v článku vyslovilo svoj názor, prečo je to na turistickom Slovensku tak, ako je. Z úst riaditeľov a manažérov turistických podnikov odznievajú reakcie „nevieme sa predať“, „chýba koncepcia“, mimoriadne úsmevný argument „know-how zostalo ... v Prahe“, „poddimenzovanie zo strany štátu“, „chýba výrazná podpora zo strany štátu“, „vedenie SACR sa mení po každých voľbách“ a podobné argumenty. Skrátka, akoby vinníkom tohto stavu bol štát a absencia štátneho marketingu.

Milí priatelia, nemáte pravdu. Slovensku nechýba marketing, marketing totiž musí niečo ponúkať a to niečo musí byť kvalitné. Ak to „niečo“ nie je atraktívne a kvalitné, tak je aj marketing zbytočný. A povedzme si na rovinu, Slovensku chýba v prvom rade atraktivita a kvalita. Ak úsilie dlhodobo zameriavame najmä na rozvoj aquaparkov a lyžiarskych stredísk, masových atrakcií, ktoré nekonkurujú okolitému svetu ničím iným než nižšou cenou, ak sa namiesto úsmevu u nás návštevník dočká rozmrzelej grimasy, ak sa namiesto služby či rady dočká obligátneho „to sa nedá“ či „to nemáme v pokladni“, ak namiesto kvalitných halušiek dostane múkovo-syrokrémovú žbrndu, ak v kaviarni bude hrať rádio express a nie štýlová muzika, ak v hoteli nikto nedvíha telefón, ak sa šofér mikrobusu dva dni nesprchoval, počas jazdy si esemeskuje a nevie ani, že má klientovi otvoriť dvere a usmiať sa naňho (keď už teda neovláda žiadnu cudziu reč), ak turista blúdi zanedbanými a zarastenými turistickým chodníkmi, ak ho vo Vlkolínci namiesto štýlového prostredia privítajú autá, ak na jeho bicykel na recepcii pozrú ako na otravnú komplikáciu a zreteľne to dajú najavo, ak nemôže do rána spať, lebo vedľa je diskotéka, ak sa pol dňa brodí po členky v blate a blúdi v holoruboch, lebo lesáci ťažia v „turistickom“ národnom parku, ak si kaviarnik postaví terasu krížom cez európsku cyklotrasu a nikomu okrem cykloturistov to nevadí, ak obsluha parkoviska v turistickom centre zrúkne na šoféra „kam sa j..., ty k....“, ak sa múzeum zavrie o piatej poobede, ak lanovkár nepomôže seniorke pri zostupovaní z lanovky, ale jej naopak vynadá, že je pomalá, ak splav rieky je splavom cez smetisko, ak ožratí miestni štamgasti hulákajú v ževraj „kvalitnej“ reštaurácii a obsluha ich nevyhodí, ak pokladníčka na železnici neznalosť angličtiny nahrádza hlasitosťou a naliehavosťou svojho hlasu, ak policajt namiesto pomoci zablúdenému autobusu mu dá pokutu, ak hotel ponúka wifi a ono nefunguje a recepčná povie „ja neviem, čo je s tým, nefunguje to“ a pohrúži sa späť do čítania časopisu, ak predavačka v predajni suvenírov dáva najavo, že ju už nebaví z tej najvyššej poličky zvešiavať už siedmy spiežovec, lebo klient chce počuť, ako znie, ak dedina propaguje „ľudové múzeum“ a ono je uprostred turistickej sezóny bez vysvetlenia anonymne zavreté, ak mestský policajt namiesto poradenia začne návštevníka poučovať čo má a čo nemá (samozrejme, po slovensky)... ak ... ak ..., tak potom sa nemôžeme čudovať, že nás v turizme predbiehajú aj krajiny, ktoré sú zdanlivo (!) menej rozvinuté ako tá naša.
Vedzte, milí priatelia, že Slovensko je pre turistického sprievodcu nočnou morou.  A to nie je chyba štátu a jeho neschopnosti (ktorú vôbec nespochybňujem), ale je to chyba nás, Slovákov.
P.S. Všetky vyššie uvedené „ak“ a desiatky ďalších, tu neuvedených „ak“, sú z reálneho života turistického sprievodcu.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

NDS priklepla Doprastavu zákazku bez súťaže, vraj aby diaľnica neskončila v poli

Súčasťou združenia sú aj Strabag, Váhostav a Metrostav.

KOMENTÁRE

Zničia raz naše deti svet?

Do 20 rokov má zmiznúť takmer polovica pracovných miest.

PLUS

Zamrzla a nebilo jej srdce. Potom vstala z mŕtvych

Žena bola hodiny mŕtva, zmrzla na kosť a zažila zmŕtvychvstanie.


Už ste čítali?